Au revoir Paris

Let domov.
Francúzov som si napriek snahe neobľúbila a dokonca ani mesto.
Domov som ale letela s dobrým pocitom a množstvom užitočných zážitkov.
Moju radosť z návratu domov, umocnil môj spoluletiaci - francúz, ktorý väčšinu cesty nadával na svojich krajanov, aký sú to lenivci a šovinisti :)
Letel do Bratislavy.
Je fotograf a chce fotiť Bratislavké ulice a ľudí.
Myslím, že domov poletí s podobne dorým pocitom ako bol ten môj.








svastika (?) na plote v Choisy








Christine, Ja a Maťo








Na poslednej prechádzke.
Kŕmili sme kačky, labude a bobra.

izba číslo 542

v Hoteli bloom, je takmer v každej izbe minimálne jedna stena, ktorá neostala biela.
Tá moja je na piatom poschodí a dá sa ňu písať kriedou.






















Okrem iného sme mali k dispozícíí aj projektory,
boli vyťažené vodne-vnoci.
































Vo vlaku Brussels-Parijs som sa cítila ako kedysi.
Po týždni plnom zážitkov s novými kamarátmi v pionierskom tábore :)

Z brusu zasnežený Brusel.

Som tu ešte len pár dní, ale bezpečne viem, že je to mesto mojich snov.
Všetci hovoria po anglicky.
Je tu 4-podlažný obchod s potrebami pre umelcov SCHLEIPER.
Držiteľ SCHLEIPER karty, má zľavu na celý sortiment 20% v deň svojich narodenín a ešte 5 dní po.
Ľudia tu dostávajú peniaze od štátu, len pre to, že majú štatút umelca.
Príjmačky na vysoké školy tu nepoznajú.
Je tu lacnejšie ako v Paríži.
Električky majú zastávky zdialené na dohľad.
Metro je katastrofálne.








Varí čokoládu.








Čistá secesia.








Juxtapozícia.








Výhľad z izby 542.